Pes v premenách doby

Nie je ľahké zistiť pri tak veľkom rozšíreniu vlka na európskom a ázijskom kontinente, kde a kedy po prvýkrát došlo k zdomácneniu divokej šelmy. Predpokladá sa, že sa to stalo na viacerých miestach súčasne a na sebe nezávislých. Avšak ako človek poznal možnosti využitia psa, začal postupne vytvárať rôzne druhy tak, že k rozmnožovaniu vyberal len zvieratá s vlastnosťami pre neho užitočnými. Domestikáciou vlka si v podstate človek podmanil kus prírody a psy, jeho potomci, sa stali súčasťou ľudskej kultúry, nenahraditeľnými pomocníkmi pri love zvierat, ochrancami stád či strážcami osád. Využívali sa dokonca i v boji proti ľudským nepriateľom a dnes plnia i ďalšie rôzne úkoly.
Zo záznamu v klinovom písme pochádzajúcich z 3. a 2. tisícročia (milénia) možno súdiť, že pes v tej dobe znamenal toľko ako otrok, ostatne i pre označenie oboch sa používal rovnaký znak.
V starom Egypte sa podľa archeologických prieskumov psy chovali s veľkou úctou. V hrobkách vedľa svojich pánov boli nájdení i nabalzamovaní miláčikovia, malé psy, podobné dnešným jazvečíkom. Ostatne, týranie psa sa v Egypte trestalo telesným trestom a za jeho zabitie hrozil trest smrti.